Stanica čakajúca na svoju obrodu už niekoľko dekád. Architektonicky unikátna, ale v tejto dobe neefektívna a nevyužitá s ohľadom na udržateľnosť a jej potenciál. Pre fanúšikov retra a návratu do dôb socializmu môže však byť zdrojom unikátnych foografii. Mne osobne chýba bufet v zadnej časti, kde ste si mohli dať rožok a tresky na stojaka.

Veľmi zaujimavá stanica. Prvý raz som bol v Čadci. Bolo to architektonicky príjemné prekvapenie po príchode vlakom. Veľkolepá presklenná stavba, pripomínajúca vrch je zo 60tych rokov a je dielom architekta Josefa Hrejsemnou. Interiér s dreveným obkladom dodáva stanici horskú atmosféru. V interiéri aj v blízkosti stanice sa nachádzaju aj umelecké plastiky od sochára Miroslava Rybičku. Veľmi príjemný príjazd. Na druhej strane by stanica potrebovala rekonštrukciu, infografika a cedule si už pár desiatok rokov pamätujú, čo je síce určite zaujímavý pohľad, ale pre domácim to asi moc pýchy nepridáva. Ale sme na Slovensku, musíme si chvíľku počkať, príde to :) Celkovo hodnotím pozitívne.

Veľký salaš, alebo Čadčianská šťanica... Stanica, útulňa pre somrákov. Ja tu pach a čistota v očiach zodpovedných je tiež len ilúzia. Po rekonštrukcii, ktorá by salašu iba prospela a včera bolo na ňu neskoro, by to bola pekná brána na Kysuce. Žiaľ, stanica dobrého gazdu nemá. A preto vyzerá ako ... no jednoducho nie vábne.

Dizajnovo je to pekná pyramidova stavba, akurát už vidno, že je stara a potrebovala by rekonštrukciu. Vo vnútri je okrem okienok na lístky a miest na sedenie aj možnosť občerstvenia, osobne odporúčam Kysucku izbu v tradicnom národnom štýle, kde je dobrý výber aj príjemné posedenie.

Najzaujímavejšia je pre mňa architektúra železničnej stabice v Čadci. Takáto stavba snáď nemá obdobu na Slovensku. Inak stanica je priemerná, žiaden luxus. Makovské nástupište sa mi zdá pomerne ďaleko od budovy stanice a najmä, ak je zle počasie tak sa po ceste nemáte kam skryť.